Akademik Fedor Čiampor o koronavíruse

Akademik Fedor Čiampor, prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. a MUDr. Elena Prokopová boli hosťami relácie TA3 Pozrime sa na to 6. marca 2020 od 20h.
web linka na reláciu TA3:

https://www.ta3.com/clanok/1177958/koronavirus-je-uz-aj-na-slovensku.html

Akademik Fedor Čiampor

Sobotné dialógy

Sobota 14.03.2020, Aktuálna situácia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na Slovensku. Hostia: Fedor Čiampor, Marek Krajčí, Jozef Šuvada, Marián Šóth a Ondrej Sukeľ

https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134

Rozhovor s redaktorom P. Valom dňa 27. februára 2020 pre Lekárske noviny

http://lekarskenoviny.sk/index.php/2020/02/27/koronavirus-odkial-pochadza-a-co-s-nim/

Jeden z našich najznámejších odborníkov na výskum vírusov prof. MUDr.  Fedor Čiampor, DrSc. bol v rokoch 1991 až 2001 riaditeľom Virologického ústavu SAV. V rokoch 2001 až 2005 pôsobil ako podpredseda SAV. Medzi jeho najdôležitejšie výsledky patria: Elektrónovo-mikroskopické a svetelne mikroskopické zobrazovacie techniky vo virológii; Cytoskeletálne proteíny v prenikaní vírusov do buniek; Výskyt intracytoplazmatických a intranukleárnych inklúzií v bunkách infikovaných vírusmi chrípky; Dôkaz o lokalizácii funkcie M2 proteínu vírusu chrípky; Iónový kanál v trans-Golgiho sieťovine, ktoré publikoval v svetových časopisoch. Na svojom konte má viacero momografií a patentov. Rozprávali sme sa o dnes najaktuálnejšej téme, ktorou je koronavírus.

– Koronavírus je známy od roku 1960, – povedal prof. F. Čiampor. – Nespôsoboval nijaké problémy. Po štyridsiatich rokoch sa objavil SARS. Bol to vírus, ktorý spôsobil epidémiu od decembra do leta. Potom sa stratila. Po nej sa objavila epidémia MERS , ktorú nazvali epidémiou stredného mora. Obe pochádzali od infikovaných zvierat. V tom čase dva známe ľudské koronavírusy nerobili nijaké problémy. Tie spôsobovali vírusy zvierat, predovšetkým také, čo zasahovali hydinu, prasatá a psov.

Čo sú to vlastne koronavírusy?

– Koronavírusy sú čeľaď vírusov CORONAVIRIDAE, ktoré obsahujú ako základ genetického materiálu ribonukleovú kyselinu podobnú ako chrípkový vírus,  ortomyxovírus, alebo  paramixovírusy , kam patria osýpky. Tieto vírusy veľmi ľahko podliehajú rôznym mutáciám. V podstate ide o niečo, čo je v prírode úplne bežné a je súčasťou evolúcie.

Aké epidémie sme zaznamenali v posledných desaťročiach?

– Prvá bola SARS. Porovnávanie s inými epidémiami, rozsah sa dá ťažko porovnať, pretože epidémia španielskej chrípky bola pandémiou, ktorá sa rozšírila na všetky kontinenty.  Epidémiu Eboly lokalizovali len v oblasti afrických krajín a nedosiahla väčšie rozmery.  Epidémia  vtáčej chrípky sa nestala pandémiou aj keď išlo o pandemický kmeň vírusu.  Úmrtnosť bola však vyššia ako u SARS-u.  Podobností je niekoľko. Súvisia s tým, že civilizácia pokračuje, a ľudia sa dostávajú do takých oblastí lesov a krajiny, kde žili zvieratá, ktoré neprišli do styku s ľuďmi a vírusy nemali na koho preniesť.  To je prípad Eboly, ktorá bola prenesená na ľudí z netopierov.  To je prípad vírusu HIV a ochorenia AIDS, z čoho vznikla pandémia, akurát  priebeh ochorenia nie je taký rýchly.  Prenieslo sa z opíc. Súčasný koronavírus pochádza pravdepodobne od netopierov.  Medzi zoonózy patria aj chrípkové vírusy, ktoré prenášajú vodné vtáky. Podávajú sa z vtáka na vtáka a potom na iné zvieratá ako prasatá odkiaľ sa prenesú na človeka. Cyklus epidémií sa opakuje. Vždy začínajú tým, že sa človek dostane do styku so zvieratami, ktoré predtým žili samostatne a neohrozovali ľudí.

Hovorí sa, že koronavírus vznikol v laboratóriách a v podstate vyhovuje záujmom farmaceutických gigantov.

– To nie je pravda. Hovorilo sa, že vírus HIV unikol z laboratória. Hovorilo sa to aj o Ebole,  o ktorej sa vraj uvažovalo, že by mohla byť vhodnou biologickou zbraňou, pretože spôsobuje veľmi vysokú úmrtnosť. Tá sa na rozdiel od koronavírusov a chrípkových vírusoch, ktoré sa šíria kvapôčkovou infekciou, rozširuje kontaktom. Pri vojenskom využití koronavírusov je nebezpečenstvo, že by neohrozili len protivníka ale aj toho, kto  by zbraň použil. Laboratóriá, ktoré pracujú s vírusmi, sú veľmi prísne strážené s vysokým stupňom bezpečnostnej ochrany.. Vývoj vírusov, či ich evolúcia je vlastne cyklom v prírode, ktorý vždy existoval. U zvierat sa pomnožili niektoré vírusy bez toho aby ich nositelia ochoreli. Adaptovali sa na človeka v rôznych mutáciách. Je to súčasť evolučného vývoja. Ochorenia sa začínali kontaktom  ľudí s infikovanými zvieratami  a nepochádzajú určite z laboratórií.

V poslednom čase sa cez určité organizácie masovo spochybňuje vakciácia.

– Vakcinácia je veľmi užitočná. Svetové zdravotnícke fórum označilo objav vakcín za najvýznamnejší počin ľudstva v dejinách medicíny. Je to jediné, vysoko účinné profylaktické opatrenie. Vďaka vakcinácii sa podarilo zlikvidovať pravé kiahne a minimalizovať výskyt detskej obrny, ktorá spôsobovala veľmi ťažké ochorenia. Pomocou vakcinácie boli takmer zlikvidované osýpky. Keby nevznikli rôzne kampane proti vakcinácii, čo zväčša šíria neodborníci a púšťajú do sveta dezinformácie ako je autizmus a podobné záležitosti, ktoré sa nikdy nepreukázali. Očkovacia látka síce môže mať niekedy vedľajšie účinky ale keď si to zoberieme prakticky: niekoľko  prípadov vedľajších účinkov  po očkovaní je proti miliónom zachránených slabou argumentáciou.

Existuje očkovacia látka proti koronavíru?

– Zatiaľ nie. Naposledy sa vyvíjala očkovacia látka proti vírusu SARS, ktorý je podobný novému koronavírusu s oficiálnym názvom SARS-Cov-2, ochorenie CoviD-19. Samotný SARS mal šestnásť rôznych serotypov. RNA vírusy sa veľmi rýchlo menia a podliehajú mutáciám. Aj očkovacia látka proti chrípke je každý rok iná. Reflektuje tie druhy chrípky, ktoré sa vyskytujú v populácii. Pri očkovaní proti chrípke je imunita krátkodobá. Proti SARS-u sa pripravovala očkovacia látka ale keďže toto onemocnenie vymizlo za trištvrte roka, prestalo byť zaujímavé aby sa na jej vývoji pracovalo ďalej. Skúsenosti sa však dajú využiť pri príprave látky proti SARS-Cov-2. Príprava vysoko efektívnej očkovacej látky netrvá mesiac či dva ale celé roky až potom môže byť schválená aby sa dala použiť. Neschválenú očkovaciu látku použili proti Ebole aby sa zabránilo tomu najhoršiemu, pretože spôsobovala veľmi vysokú úmrtnosť.  Bez riadne otestovanej očkovanej látky pri koronavíruse to neplatí.

Príznaky sú podobné ako pri väčšine  vírusových ochorení.

– Začínajú sa zvýšenou teplotou a bolesťami hlavy ako pri bežnej infekcii dýchacích ciest, ktoré sprevádza kašeľ a kýchanie. Rozdiel medzi SARSOM a SARS-Cov-2 je v tom, že pri ňom je inkubačná doba 14 dní, zatiaľ čo SARS prepukne do troch dní. Pri SARSe sa mohol chorý identifikovať a dať do karantény. Čiže nešíril infekciu tak dlho. Koronavírusom infikovaný človek nemá nijaké príznaky ale je šíriteľom nákazy, ktorá sa šíri intenzívnejšie ako pri SARSe. Pri Koronavíruse som zaznamenal ochorenie, kde bola inkubačná doba dvadsaťsedem dní, čo naozaj sťažuje identifikáciu ochorenia.

Píše sa dosť o prevencii. Autori tvrdia, že miestami vstupu infekcie do organizmu sú nosné dierky a ústa. Navrhujú časté umývanie rúk. Vyhýbanie sa dotykom s tvárou a odporúčajú dvakrát denne kloktať teplú slanú vodu alebo listerin.

– To môže byť účinné pri všetkých vírusových ochoreniach.  Musím však upozorniť, že ani rúška nechráni stopercentne. Keď sa chránime len nekvalitnou rúškou tak sa nechránime vôbec. Vstupnou bránou môže byť aj spojivkový vak očí a cez slzný kanálik sa kvapôčky s vírusom dostanú do nosohltanu.

Kloktanie vraj zabraňuje šírenie vírusov…

– Vírusy majú rôzne vlastnosti. Sú citlivé na prostredie, v ktorom sa vyskytujú. Chrípkový vydrží v studenej vode dva  tri dni. Iné vo vykašlanej kvapke vydržia maximálne dvadsať štyri hodín. Keď kvapka uschne vírus zahynie. Slaná voda môže na tieto vírusy pôsobiť. Jej kloktanie nie je na škodu ale nie je dostatočne preverené ako sa tento vírus chová pri takýchto podmienkach. Vírusy majú svoje fyzikálno-chemické vlastnosti a sú rôzne odolné voči rôznym chemickým látkam, či dezinfekčným prostriedkom.

Dokonca si myslím, že silný slaný roztok môže poškodiť prirodzenú sliznicu horných dýchacích ciest s jej nešpecifickým ochranným systémom ( vylučovaný hlien, riasinkový epitel ) a sliznica sa stáva zraniteľnejšou a prístupnejšou infekcii.

Odporúča sa čistiť nosné dierky teplou slanou vodou aspoň dvakrát denne.

– Je to možno užitočná rada. Ale keď účinok slanej vody skončí, za pol hodinu môže človek  vdýchnuť kvapôčku, ktorá ho infikuje. Pre úplnú bezpečnosť by musel mať slanú vodu v nose stále. To však nie je možné lebo dýchať treba. Naviac platí, čo som uviedol vyššie.

Niektoré zdroje odporúčajú výplach studenou vodou, pretože ju vírusy a baktérie neznášajú.

– Omyl. Vírusy znášajú skôr studené prostredie ako teplé. Pri teplom a suchom prostredí sa rýchlo vysušia a hynú., Preto sezónne epidémie chrípky prichádzajú pravidelne v zimnom období, keď je chladno a kvapôčky vydržia prichytené kdekoľvek a dlhšie.. Vírusy vydržia pri mínusových teplotách desaťročia. Teplo im škodí, preto sa organizmus celkom prirodzene bráni zvýšenou teplotou. Zrážaním teploty na začiatku infekcie vlastne napomáhame množeniu sa vírusov.  Totiž vírusy pri teplote vyššej ako 37 stupňov C strácajú normálnu schopnosť rozmnožovania sa.  Chladné prostredie a vlhkosť vírusom vyhovujú.

Odporúča sa  Vitamín C so zinkom.

– Céčko sa považuje za vitamín, ktorý zvyšuje imunitu a odolnosť organizmu . Rozhodne to však nie je antivírusový liek.

Ďalšie odporúčanie: Pite veľa teplých nápojov. Majú rovnaký účinok ako kloktanie. 

– Horúca káva, čaj môžu spôsobiť, že sa vírus vypláchne alebo zahynie. Horúci nápoj môže spôsobiť, že sa organizmus čiastočne zbavuje infekcie. Vírusy však používajú receptory na povrchu buniek. Vírus sa prichytí na povrchu bunky a za niekoľko sekúnd sa dostane  do nej. Potom ho môžeme vyplachovať aj svätenou vodou.

Aká liečba sa používa?

Podporná liečba na zvýšenie imunitných reakcií, prostriedky na vykašliavanie a v ťažších prípadoch dýchanie kyslíka cez masku, alebo v kyslíkovom stane. Veľmi účinná je pasívna imunoterapia. Podávanie séra od pacienta, ktorý už infekciu koronavírusom prekonal, je zdravý a má dostatočnú hladinu protilátok.

Sú dôvody na paniku?

Pri zachovávaní prísnych a nariadených protiepidemických opatrení nie je dôvod na paniku……

Na čo by si mal dať pozor obvodný lekár?

– Obvodný lekár môže urobiť to, čo pri iných infekčných ochoreniach dýchacích ciest, čiže vylúčiť bakteriálnu infekciu a zistiť, že sa jedná o vírusové ochorenie. Na to je veľmi jednoduchý test. Keď do úvahy pripadá vírusové ochorenie, v prvom rade sa myslí na infekciu horných ciest dýchacích, ktoré spôsobujú vírusy  chrípky, nádchy – rinovírusy  a pod.  Keďže hovoríme o hroziacej epidémii, treba veľmi dôkladne urobiť anamnézu, kde sa ten človek pohyboval, s kým  sa stretol.  Ak sa nepohyboval v rizikovej oblasti a nestretol s chorými osobami, môžeme to považovať za infekciu spôsobenú inými vírusmi. Ak anamnéza ukáže, že mohol prísť do styku s chorým v lietadle, či v krajine odkiaľ prišiel,  je potrebné  poslať na infekčnú kliniku, kde ho otestujú a budú pozorovať. Zároveň sa mu zakáže cestovanie hromadnou dopravou a návštevu podujatí, kde sa stretáva viacero ľudí.

Fedor.ciampor@savba.sk