K nedožitej deväťdesiatke prvého predsedu Učenej spoločnosti SAV prof. Branislava Lichardusa

Branislav Lichardus sa narodil 1. 12. 1930 v Palúdzke a zomrel 8. 2. 2019 v Bratislave. Bol slovenským vedcom – endokrinológom, predsedom SAV, diplomatom, predsedom Učenej spoločnosti SAV i rektorom.

Po kratšom pôsobení v klinickej praxi nastúpil do Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV. Jeho pracovníkom bol s malou prestávkou v rokoch 1957 – 2004. Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky patrí biologický dôkaz existencie nátriuretického hormónu a modernizácia vyšetrovania koncentračnej schopnosti obličiek. Práce boli odmenené štátnou cenou. Bol autorom alebo spoluautorom vyše 200 publikácií a piatich monografií. Na ústave obhájil hodnosť DrSc. Bol predsedom Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej aj Československej endokrinologickej spoločnosti.

Obdobie po roku 1990 ho zastihlo v dobrej kondícii a pripraveného na zastávanie významných funkcií v novej politickej situácii. V rokoch 1990 – 1992 bol menovaný predsedom Grantovej agentúry SAV a vysokých škôl. Finančné podmienky pre výskum sa v tomto období prechodne zhoršili a zavedenie grantového systému bolo aktuálnou objednávkou. Svoje nové poslanie komentoval stoicky. Spomenul matku, ktorá sa chváli známym – „na môjho syna sa usmialo šťastie, angažovali ho do orchestra na Titanicu“.

Po osvedčení sa v grantovom systéme sa Branislav Lichardus stal kandidátom na predsedu SAV. Rada vedcov SAV ho zvolila na obdobie 1992 – 1995. Tu sa naše trajektórie preťali. Nové predsedníctvo bolo postavené pred horúce problémy. Azda najťažšie bolo prežiť rok 1993 s rozpočtom na úrovni polovice rozpočtu roka 1990. Odpoveďou bola prvá a náročná akreditácia v SAV, výsledkom ktorej bola kategorizácia ústavov na A, B, C, D. Ústavy kategórie D sa zrušili, najlepšie ústavy kategórie A dostali 90 % rozpočtu minulého roka. Nemenej ťažká a vnútorne kontroverzná úloha bolo uvoľniť niekoľko budov, hlavne v centre Bratislavy, pre nové ambasády, prezidentskú kanceláriu a iné orgány po vzniku samostatnej SR. Niektoré budovy sme stratili, niektoré obhájili. Postupný pokles počtu pracovníkov zo 6 000 na 3 000 síce vytvoril disponibilný priestor, neboli však financie na scelenie malých vakancií.

V roku 1994 na jar nastúpil B. Lichardus na post veľvyslanca novej republiky v USA. Oslovili človeka bez politickej minulosti, ktorý má vedecké a spoločenské skúsenosti zo západného sveta. Jednou z úloh veľvyslanca je vytvárať v zahraničí pozitívny obraz o vlastnej krajine. Vzhľadom na rozháranú politickú situáciu doma a vznik nového štátu to bolo náročné. Pri jednej z návštev doma nás B. Lichardus pobavil príhodou z hokeja, keď dal Peter Bondra gól a z ampliónu povedali, že skóroval Čechoslovák. Potom sa opravili, že Československo už neexistuje, rozpadlo sa a na jeho mieste sú dva nové štáty – Slovensko a Slovinsko. Veľvyslanec Lichardus spolu s manželkou, bývalou riaditeľkou Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV, Evou Kellerovou, začali v USA v skromných pomeroch. Veľvyslanectvo umiestnili provizórne a podnikli kroky na výstavbu novej budovy. Dotiahli to až po kontrahovanie stavebnej firmy. Zorganizovali sa návštevy prezidenta M. Kováča i ďalších predstaviteľov štátu v USA. Pri ukončení misie mu z amerického ministerstva zahraničných vecí napísali: „Testom skutočného diplomata nie je to, čo robí, keď veci idú dobre, ale ako sa zachová v ťažkých podmienkach…. Vy ste mali takéto podmienky častejšie, ako by sa Vám páčilo. Ale skúškami ste prešli excelentne.“

Po štyroch rokoch v USA sa B. Lichardus vrátil do SAV. V roku 2003 bola Predsedníctvom SAV a Snemom SAV na základe nového Zákona o SAV 133/2002 zriadená Učená spoločnosť SAV a na základe návrhu Predsedníctva SAV zvolil Snem SAV prvých dvadsať členov spoločnosti. Jedným z nich bol Branislav Lichardus, ktorého noví členovia na prvej schôdzi zvolili za jej predsedu. Predseda si za svojho podpredsedu  vyžiadal Svorada Štolca. V roku 2004 vstúpilo Slovensko do Európskej únie, čo dalo spoločnosti novú náplň, angažovanie sa v Národnom konvente SR i v zahraničí. Na pôde spoločnosti vystúpil komisár SR v EK J. Fígeľ, minister kultúry R. Chmel, zahraniční hostia. Výročné zhromaždenia spojené so spolkovou večerou zapustili korene už v tomto období a v súčasnosti sa stali samozrejmosťou. Spoločnosť nadviazala kontakty s Učenou spoločnosťou ČR i Európskou akadémiou vied a umení. Predseda spoločnosti na rokovaní Slovenskej rektorskej konferencie v Bruseli obhajoval zachovanie hodnosti DrSc. ako regionálneho prínosu strednej a východnej Európy. Zúčastnil sa konferencie UNESCO Iniciatíva pre vedu v Európe. Prvé obdobie spoločnosti sa vyznačovalo vysokou iniciatívou a na jeho konci mala spoločnosť 53 riadnych, 24 emeritných a 7 čestných členov. Koncom roka 2005 jej vedenie prevzal F. Čiampor.

Poslednú významnú etapu života Branislava Lichardusa naplnilo jeho úsilie o budovanie súkromného vysokého školstva na Slovensku. Roku 1999 sa stal spoluzakladateľom a rektorom Vysokej školy manažmentu – City University of Seattle Programs a v tejto funkcii pôsobil do r. 2014. Programy univerzity sú akreditované doma aj v zahraničí. Vyučuje sa ekonomika, manažment podniku a ďalšie odbory v slovenskom i anglickom jazyku. Jeho Alma Mater udelila B. Lichardusovi čestný doktorát ako prejav vďaky za budovanie inštitúcie, ktorá začala na Slovensku ab initio.

 

Bohatý a plodný život prof. MUDr. Branislava Lichardusa, DrSc., Dr. h. c. je vzorom univerzálnosti, širokého záberu a schopnosti vstupovať do úplne nových situácií a vyrovnať sa s nimi v odbornej aj humánnej rovine. Treba k tomu skĺbiť pracovitosť, dôslednosť, nadhľad a oddanosť svojej komunite a krajine. Jemu sa to podarilo.

 

Štefan Luby

akademik Učenej spoločnosti Slovenska

 

Obrázky MUDr. E. Kellerová, DrSc.

Bratislava, 2. 12. 2020

 

Legenda k obrázkom

Obr. 1 Práca v laboratóriu

Obr. 2 Prijatie Lichardusovcov v Bielom dome

Obr. 3 Prví traja predsedovia Učenej spoločnosti SAV – B. Lichardus, V. Bužek a F. Čiampor

Obr. 4 Prezident SR R. Schuster menuje B. Lichardusa do funkcie rektora