Slovenské vesmírne odysey

Akademik Štefan Luby pripravil informáciu o knihe Slovenské vesmírne odysey.

Slovenské kozmické odysey

(spomienky a prognózy pri príležitosti 20. výročia letu slovenského kozmonauta na stanicu Mir)

Editori: Š. Luby a B. Peťko

V roku 2019 si Slovensko pripomenulo 20. výročie misie Štefánik – letu slovenského kozmonauta Ivana Bellu na stanicu Mir. Jeho náhradníkom bol M. Fulier. Priamo v kozmickom priestore sa vtedy riešili štyri projekty SAV – Dozimetria z oblasti kozmickej fyziky (ÚEF SAV) a projekty kozmickej medicíny a fyziológie Senzoasymetria (ÚNPF SAV), Endotest (ÚEE SAV) a Prepelica.(UBGŽ SAV). Na Zemi sa paralelne riešili projekty MetabolizmusTréning (ÚEE SAV). Projekty vniesli do kozmického výskumu viaceré medzinárodne unikátne metódy a techniky. Vedecký program misie bol Predsedníctvom SAV v r. 2005 hodnotený ako jeden z 10 najvýznamnejších výsledkov SAV od jej vzniku.

Prvý slovenský kozmonaut I. Bella nadviazal na svojich predchodcov so slovenskými koreňmi – Vladimíra Remeka a Eugena Cernana, doteraz posledného človeka na Mesiaci. V roku výročia letu spojili riešitelia projektov a organizátori tohto ojedinelého podujatia, ktoré bolo stredobodom záujmu verejnosti, médií a politickej sféry, svoje úsilie a vedecko-popularizačným spôsobom približujú zákutia kozmickej vedy a kozmonautiky i svoje osobné a úsmevné príhody. Autormi kapitol sú Štefan Luby, Ladislav Macho et al., František Hlavačka et al., Pavol Bobík et al. a Boris Bilčík et al. Svoje príspevky spracovali aj ako spomienku na troch zodpovedných riešiteľov projektov – Ladislava Justa, Richarda Kvetňanského a Vladimíra Saba, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasťou knihy sú prvý raz publikované audiozápisy I. Bellu nahraté v kozmickom priestore.

Vznik knihy rezonuje s novou etapou kozmických aktivít a vízií o kolonizácii Mesiaca a Marsu. Editori preto prizvali k spolupráci Vojtecha Rušína, ktorý priblížil opodstatnenie mena misie, pomenovanej podľa nášho astronóma Milana Rastislava Štefánika, Ján Feranec opísal prístupovú cestu Slovenska do Európskej kozmickej agentúry, E. Roth, kozmický inžinier NASA a rodák z Košíc vniesol do súčasných kozmických aktivít realistický pohľad, Jozef Masarik poodhalil tajomstvá intenzívne skúmanej planéty Mars a Július Krempaský analyzoval  možnosti komunikácie s mimozemskými civilizáciami. Táto kapitola je jeho posledným literárnym dielom, vydania knihy sa nedožil. Dielo recenzovali Ján Slezák a Ján Svoreň.

Na vzniku knihy sa podieľalo 8 členov Učenej spoločnosti Slovenska – akademici Š. Luby, L. Macho, R. Kvetňanský (použila sa jeho dokumentácia), M. Vigaš, J. Feranec, L. E. Roth (čestný člen), J. Masarik a J. Krempaský a ako recenzent J. Slezák.

Kniha obsahuje anglické súhrny kapitol, charakteristiky autorov a menný register. Vydanie a výrobu sponzorovala Spoločnosť MSM Group. Vydanie knihy v období pandémie je pre vedeckú komunitu i verejnosť povzbudivým skutkom.

VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava, apríl 2020, 167 s., ISBN 978-80-224-1803-4.

 

Obr. 1 Obálka knihy. Mesiac Titan na pozadí Saturnu. Misia Cassini-Huygens, účastník L. E. Roth (kredit NASA).

Obr. 2 R. Kvetňanský (v strede) dozerá v Hviezdnom mestečku na predletové vyšetrenie I. Bellu – projekt Endotest

Obr. 3 Priemerné bočné výchylky tela vyvolané galvanickou vestibulárnou stimuláciou u kozmonauta I. Bellu – projekt Senzoasymetria

Obr. 4 Prototyp inkubátora, v ktorom boli inkubované prepeličie vajíčka – projekt Prepelica

Obr. 5 Dva bloky nukleárnych emulzií ktoré sa vrátili na Zem – projekt Dozimetria.